Konečné riešenie slovenského cigánskeho problému.Marián Mišún.
Keď som sa dopočul, že francúzsky
prezident Nicolas Sarkozy “vyhlásil vojnu” cigánskej kriminalite,
neskrýval som nadšenie. Najviac ma potešil Sarkozyho tvrdý a
nekompromisný postup voči asociálnym cigánskym parazitom. Osobne si
myslím , že práve takýto tvrdý a nekompromisný prístup voči asociálom
dnešná prehumanizovaná Európa najviac potrebuje.
Sarkozy k tomuto kroku dospel po násilných stretoch medzi francúzskou
políciou a cigánskymi kriminálnikmi. Násilnosti prepukli po tom, ako
policajt zastrelil pri cestnej kontrole unikajúceho Cigána, ktorý pri
úteku strieľal. Desiatky Cigánov následne rozpútali rozsiahle
výtržnosti, počas ktorých podpálili tri autá. Prezident
Sarkozy zdôraznil, že výtržníci budú “tvrdo potrestaní” a že v dôsledku
neúnosnej cigánskej kriminality a v záujme udržania verejného poriadku
je nutná novelizácia francúzskych zákonov.
Aj podľa informácii uverejnených na internetovej stránke – sme.sk , majú
mať enormné zvýšenie kriminality v Paríži na svedomí neplnoletí Cigáni.
Francúzsko plánuje do troch mesiacov zrušiť polovicu, teda približne
tristo nelegálnych cigánskych osád. Pokiaľ cigánsky kočovníci akokoľvek
porušia verejný poriadok, majú byť ihneď deportovaní do rodnej krajiny.
Reakcia organizácií na ochranu ľudských práv nenechala na seba dlho
čakať. Liga za ľudské práva označila francúzsky postup za škandál,
Európska komisia s ním, naopak, súhlasí.
I keď na tomto článku pracujem už dlhšie, musím priznať, že potrebnú
chuť a inšpiráciu k jeho dokončeniu mi poskytol jednoznačne francúzsky
prezident Sarkozy.
Opäť však musím pripomenúť to, čo už som mnohokrát povedal a napísal,
nie som rasista. V tomto článku nepíšem o všetkých cigánoch ako celku,
ale iba o asociálnej časti tohto problémového etnika.
Ľudí nikdy neposudzujeme na základe farby pleti a rešpektujem každého
slušného a pracujúceho človeka. Ľudí vždy súdim v prvom rade na základe
správania. Konečne už ale musíme prestať zatvárať oči pred skutočnosťou
a nahlas povedať pravdu, že slušných, poctivo pracujúcich cigánov je
veľmi málo a väčšina z nich sú len obyčajní asociálni paraziti.
Každý normálne uvažujúci človek si už určite všimol, že vzhľadom k
nadmernému populačnému prírastku cigánskych parazitov, je dnes budúcnosť
slovenského národa ohrozená.
S ohľadom na súčastný stav slobody a demokracie, ktorý dnes na Slovensku
máme, si myslím, že bude vhodné, keď pripomeniem, že podľa čl. 24
Ústavy SR je sloboda myslenia a svedomia zaručenú. Rovnako podľa čl. 26
Ústavy SR má každý právo slobodne vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať,
prijímať a rozširovať idey a informácie.
O cigánskom probléme sa toho napísalo a narozprávalo už mnoho. Od pádu
socializmu sme sa na Slovensku mali možnosť stretnúť s najrôznejšími
dobre platenými intelektuálmi (expertmi a odborníkmi), ktorí nám toho
najmä veľa narozprávali. Ani jeden z nich však nenašiel odvahu siahnuť
po skutočne účinných a radikálnych opatreniach, ktoré by konečne raz a
navždy cigánsky problém vyriešil. Všetci takzvaní experti a odborníci,
ktorých sme tu na Slovensku mali ,sa len sústavne vyhovárali, že je
potrebný čas a tolerancia.
Asi aj preto sa na Slovensku od roku 1989 doposiaľ uskutočnilo veľké
množstvo, pre štát finančne nákladných rozvojových projektov
(nezabúdajme, že z našich daní), s cieľom zlepšiť život asociálnych
Cigánov a podporiť ich integráciu do majoritnej spoločnosti. Väčšinu z
nich možno označiť za absolútne neperspektívne vyhadzovanie peňazí,
keďže samotní Cigáni nemali záujem zbaviť sa svojich asociálnych
návykov.
O nákladnosti a neefektívnosti doterajších opatrení svedčia aj výroky
predstaviteľov občianskeho združenia Únia Rómov na Slovensku (ÚRS),
ktorí tvrdia, že za súčasný stav cigánskeho problému môžu všetky vlády
od roku 1989. Podľa informácii uverejnených na internetovej stránke
-tvnoviny.sk predstavitelia ÚRS tiež uviedli: “Za tento stav sú vinné aj
mimovládne organizácie, ktoré získavali miliónové dotácie na Rómov,
pričom si mastili iba vlastné vrecká,”
Najviac ma však zaráža, že i napriek všemožným snahám nás Slovákov
Cigánom pomáhať a byť k ním tolerantní, sa na Slovensku stále nájdu
naivní hlupáci, ktorí si myslia, že sme k nim málo tolerantní a málo im
pomáhame. Pre týchto naivných hlupákov je dokonca typické, že v nás
obyčajných ľuďoch chcú vyvolávať pocity ľútosti, keď poukazujú na
niektoré pre Cigánov náročné historické obdobia.
Takejto chyby sa dopúšťajú zväčša rôzni samozvaní odborníci a až hlúpo fanatickí bojovníci proti rasizmu.
Ako hlavnú príčinu asociálneho správania Cigánov neuvádzajú samotné
asociálne a kultúrne návyky Cigánov ,ale údajné na nich páchané
historické krivdy a nepochopenie od väčšinovej spoločnosti.
Je absolútne nesprávne hľadať dnes v roku 2010 príčinu asociálneho
cigánskeho správania v nás Slovákoch, prípadne v poukazovaní na ťažký
život Cigánov v minulosti. Netreba zabúdať, že aj Slovenský národ
prechádzal v histórii náročnými obdobiami. Stačí si spomenúť na turecké
nájazdy, poddanstvo, maďarizáciu, alebo aj na pražský centralizmus
zanedbávajúci slovenské záujmy.
Aj z historických prameňov je známe, že naše Slovensko ako súčasť
Rakúska-Uhorska, pri porovnaní s pokročilejšou západnou Európou výrazne
zaostávalo.
Eduard Ďurča (1995, s 116) o minulých pomeroch na Slovensku uvádza:
„Väčšina obyvateľstva žila na vidieku a zaoberala sa poľnohospodárstvom.
Vzrastajúci útlak zo strany štátu, poddanské povinnosti ako i
zhoršujúce sa životné podmienky spôsobili, že poddaní žili v kultúrnej
zaostalosti a nemali záujem ani predpoklady zúčastňovať sa na politickom
dianí. Neveľký rozmach priemyslu na Slovensku spôsobil, že slovenská
maloburžoázia bola málopočetná a hospodársky slabá. Slovenská šľachta sa
až na výnimky pomaďarčila. Drobné zemianstvo hovorilo síce po
slovensky, bolo však kultúrne zaostalé a nakoniec sa pridalo na maďarskú
stranu.“
Hľadať dnes v 21 storočí príčiny asociálneho cigánskeho správania v
ďalekej minulosti je to isté, akoby sa niektorí súčastní asociáli a
kriminálnici začali ospravedlňovať poukazovaním na ťažký život svojich
prarodičov za Rakúsko-Uhorska.
Pokiaľ chceme my Slováci cigánsky problém raz a navždy vyriešiť, musíme
prestať samých seba klamať a obviňovať za to , ako dnešní asociálni
cigáni žijú. Tiež Cigáni musia byť viac sebakritickí. Veď nikto z nás im
nekáže, aby si za sociálne dávky kupovali alkohol, alebo cigarety, aby
sa nestarali o svoje deti, žili v špine, smrade a ničili si svoje ľahko
nadobudnuté byty. Rovnako im nikto z nás nekáže, aby si miesto poctivej
práce vybrali cestu kriminality.
Od kedy som začal spolupracovať s Mariánom Kotlebom a Ľudovou stranou
Naše Slovensko, často sa stretávam s otázkou: „Ako chceš riešiť cigánsky
problém?“. V tomto článku som sa preto rozhodol opísať niektoré z
mojich predstav, ktoré by nám mohli pomôcť cigánsky problém vyriešiť.
Ako som už naznačil, od roku 1989 Slovensko vynaložilo na
resocializáciu cigánskej menšiny obrovské finančné prostriedky. Stále
ale akoby sme zabúdali na to, že podstata cigánskeho problému dnes
nespočíva v objeme investovaných peňazí, ale hlavne v hlboko
zakorenenej kultúrnej deviácii samotných Cigánov a ich neochote
rešpektovať zákony.
Aj v knihe ZÁKLADY SOCIOLÓGIE od autorov Doc. PhDr. Jána Sopóciho, CSc a
PhDr. Bohumila Búzika (2006, s. 49) je opisovaná kultúrna teória
deviácie nasledovne: „ …jednou z noriem správania časti Rómov žijúcich
na Slovensku je, že okradnúť alebo oklamať Neróma nie je zakázané,
naopak je to dovolené, dokonca tým dotyčný získa úctu medzi ostatnými
Rómami. Nielen túto, ale aj iné normy a vzory správania tejto etnickej
skupiny však naša spoločnosť pokladá za deviantné.“ Autori knihy zrejme
za iné, nespomenuté deviantné vzorce správania považujú incest a
predčasný sexuálny život väčšiny Cigánov.
Na Slovensku dnes máme mnohé teoreticky dobré zákony, ktoré keď
prinútime väčšinu Cigánov dodržiavať, tak je po probléme. Máme tu
napríklad zákon o priestupkoch, trestný zákon, zákon o rodine, stavebný
zákon, ako aj pomerne dobrý zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele.
Zákon o rodine v § 28 hovorí, že súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Každý z nás ale vie, aká je realita. Napriek tomu, že Cigáni si
väčšinou svoje rodičovské povinnosti poriadne neplnia, polícia a ani
orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s tým takmer
nič nerobia.
Za jednu z najdôležitejších podmienok úspešného vyriešenia cigánskeho
problému preto pokladám masové vytrhnutie cigánskych detí z rizikového
prostredia a ich následné umiestenie do detských domovov, prípadne iných
špeciálnych výchovných zariadení. Len takouto formou štát zamedzí v
ďalšom šírení deviácie u detí asociálov, aby si už viac neosvojovali
asociálne správanie svojich rodičov.
Podľa § 51 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
nie je na okamžité premiestnenie ohrozeného dieťaťa do detského domova
potrebné ani rozhodnutie súdu. .
V spomenutom § 51 je uvedené, že do detského domova možno prijať dieťa
bez dokladov podľa § 30 (bez právoplatného rozhodnutia súdu) v
naliehavých prípadoch, najmä ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek
starostlivosti, alebo ak je život alebo zdravie dieťaťa ohrozené.
Živo si viem predstaviť reakcie niektorých humanistov a intelektuálov,
ktorí si tento môj návrh prečítajú. Určite použijú argumenty tipu len
rodinné prostredie dokáže najlepšie zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa a
ústavná starostlivosť je veľmi nákladná.
Len rodinné prostredie dokáže najlepšie zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa?
O význame rodinného prostredia a jeho vplyvu na výchovy dieťaťa nemožno
vôbec pochybovať. Rodinu, ako jednu z najzákladnejších inštitúcii
ľudskej spoločnosti možno pokladať za najlepší spôsob výchovy. Jedine
fungujúca rodina je schopná najlepšie zabezpečiť celkový dobrý duševný a
fyzický vývoj dieťaťa.
Problém ale nastáva, keď si rodičia neplnia zodpovedne svoje
povinnosti. Dieťa sa vtedy môže veľmi ľahko dostáť pod negatívne vplyvy
ohrozujúce jeho vývin (napr. agresivita, drogová závislosť, kriminalita,
prostitúcia, alkoholizmus). Môj návrh spočíva najmä v tom, že práve v
prípadoch, keď si rodičia neplnia svoje povinnosti, musí štát okamžite a
nekompromisne zasiahnuť. Je potrebné aby sa čím skôr a v maximálnej
miere obmedzili negatívne vplyvy asociálnej rodiny na výchovu a zdravie
dieťaťa. Pre úspešné vyriešenie cigánskeho problému je tiež dôležité,
aby sa už konečne na Slovensku začala voči asociálnym rodičom vyvodzovať
trestnoprávna zodpovednosť.
Ústavná starostlivosť je veľmi nákladná?
Chybou takto uvažujúcich ľudí je, že rozmýšľajú iba z krátkodobého
hľadiska a nedívajú sa do budúcnosti. Neuvedomujú si, že pre budúcnosť
Slovenska je omnoho nebezpečnejšie ponechať deti asociálov v pôvodnom
prostredí. Je známe, že deti z asociálnych rodín si vo väčšine prípadov
automaticky preberajú nevhodné vzorce správania svojich rodičov. Takéto
deti často bývajú mentálne zaostalé, nemajú ani základné hygienické
návyky a pre budúce potreby spoločnosti sú takmer nepoužiteľné.
I keď z krátkodobého hľadiska je ústavná starostlivosť skutočne
nákladná, nemalo by sa zabúdať na to, že deti vyrastajúce v asociálnom
prostredí predstavujú pre štát rovnako vysoké náklady, ako aj ďalšie
závažné problémy.
Dôkazom toho je na Slovensku stúpajúci počet cigánskych osád: v roku
2000 bolo v SR evidovaných 620 osád, v súčasnosti sa ich počet zvýšil
na 691. Práve v cigánskych osadách sa výrazne vyskytujú negatívne javy
ako zlý zdravotný stav(epidémie žltačky nie sú nič výnimočné), incest,
skorá invalidita, prostitúcia, drogová závislosť, kriminalita, predčasná
gravidita, mentálna zaostalosť a dlhodobá nezamestnanosť.
Vzhľadom k tomu, že pôrodnosť je najvyššia práve u cigánskej komunity zo
sociálne najnižších vrstiev, súčasná demografická kríza a štatistiky
jasne hovoria o tom, že o niekoľko rokov budú slovenské deti v menšine,
čo znamená, že Slováci sa postupne stanú menšinou vo vlastnom štáte.
Z vlastnej skúsenosti, ako mestsky policajt ale musím priznať, že pre
konečné a úspešné vyriešenie cigánskeho problému sú potrebné aj
legislatívne zmeny. Jednoznačne dnes musí prísť taká reforma
priestupkového a trestného zákona, aby boli postihnuteľní aj asociálni
paraziti.
Veď podľa dnes platných slovenských zákonov nemajú priestupkovú imunitu
len poslanci NR SR, ale aj hocakí asociálni ožrani a narkomani.
Známou pravdou je, že pre väčšinu cigánov dnes akoby zákony vôbec
nejestvovali. Naproti tomu polícia, SIS a rôzni úradníci využijú každú
príležitosť znepríjemňovať nám obyčajným pracujúcim ľuďom život.
Zbytočná byrokracia, obmedzenia a pokuty sa stali bežnou súčasťou
života Slovákov.
Myslím si , že na Slovensku by malo dôjsť k takým legislatívnym zmenám,
aby sa mohol začať hromadne využívať čl. 18, Ústavy SR o nútených
prácach a nútených službách.
Reforma v súčasnosti platného priestupkového zákona musí spočívať najmä
v možnosti umiestniť nepolepšiteľných asociálov (napr. alkoholikov a
narkomanov), ako aj pravidelných páchateľov priestupkov, neochotných a
neschopných platiť pokuty , do prevýchovných pracovných táborov. Som si
istý, že tak predídeme mnohým zbytočným problémom (napr.
neopodstatneným a nič neriešiacim výjazdom záchrannej služby, ale i
štátnej a mestskej polície).
Podľa čl. 18, Ústavy SR, odseku 1, nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
Ustanovenie odseku 1 sa ale nevzťahuje na práce ukladané podľa zákona
osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný
trest nahrádzajúci trest odňatia slobody.
Spomenuté prevýchovné pracovné tábory by mali v čo najväčšej miere
fungovať ako potravinovo a energeticky sebestačné hospodárstva, z
ktorých prebytkov môžu byť potravinami zásobované aj niektoré detské
domovy a domovy dôchodcov.
Osoby umiestnené vo výkone trestu ako aj v pracovných táboroch musia byť
v prípade potreby maximálne využívané aj na iné, spoločensky potrebné
pracovné činnosti (napr. oblastiach živelných katastrof).
Podmienky v pracovných táboroch a väzeniach je však treba nastaviť tak,
aby tie osoby, ktoré odmietnu pracovať, mohli byť čo najprísnejšie
potrestané.
Dôležité teda je, aby sa na Slovenku už konečne začať uplatňovať
rovnaký meter pre všetkých. Aby zákon platil aj pre asociálnych cigánov.
Páni politici musia začal využívať PZ, armádu, SIS ako aj ďalšie orgány
v súlade s praktickými potrebami občanov a nielen k šikanovaniu
slušných pracujúcich ľudí.
K obmedzeniu cigánskej kriminality môže poslúžiť aj zákonné nasadenie
armády do problémových oblastí, v ktorých polícia nedokáže ochrániť
slušných ľudí. Vyčlenenie vojakov a príslušníkov ozbrojených
bezpečnostných zborov na plnenie úloh Policajného zboru je možné podľa §
70 zákona o Policajnom zbore v prípadoch, ak sily a prostriedky
Policajného zboru nebudú postačovať na zabezpečenie ochrany štátnej
hranice, stráženého objektu, verejného poriadku alebo vedenia boja proti
terorizmu a organizovanému zločinu. Podľa spomenutého zákona môže vláda
na nevyhnutný čas vyčleniť na tieto účely v stave bezpečnosti
profesionálnych vojakov a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže a v krízovej situácii aj vojakov mimoriadnej služby a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Tiež si myslím, že miesto zbytočných protiextrémistických oddelení,
dnes musíme na Slovensku vytvoriť oddelenia zaoberajúce sa špeciálne
trestnými činmi zanedbania povinnej výživy a ohrozovania mravnej výchovy
mládeže.
Práve v práci slovenskej polície dnes vidím veľké možností, ktoré nám
pomôžu cigánsky problém konečne úspešne vyriešiť. Za dôkaz
neefektívnosti slovenskej polície možno pokladať štatistické údaje
porovnávajúce počty policajtov v jednotlivých európskych štátoch. Tieto
údaje na svojich stránkach uverejnili Noviny odborového zväzu polície v
SR (decembrové číslo 2009). Zo spomenutých štatistík vyplýva, že pri
porovnaní počtu policajtov s počtom obyvateľov, ich na Slovensku máme
skutočne dostatok. V Poľsku pripadá na jedného policajta 376
obyvateľov, v Nemecku na 340 obyvateľov, v Rakúsku na 330, ale v
Slovenskej republike 237 obyvateľov. Ešte zaujímavejšie čísla boli
uverejnené na českej internetovej stránke – policista.cz. V článku
„Policisté chybí. Ale máme jich nejvíc v Evropě“ sa uvádza, že v
Holandsku na jedného policajta pripadá 443 ľudí a vo Fínsku dokonca 660
ľudí. Tieto údaje sú skutočne hodné zamyslenia. Pre zefektívnenie práce
polície pokladám za dôležité vyčistiť ju od kancelárskych darmožráčov,
ako aj odľahčiť jej prácu od niektorých zbytočných úkonov (napr.
pravidelná pomoc asociálnym ožranom a narkomanom).
Podľa § 211 Trestného zákona, sa trestného činu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže, dopustí ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu
mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že
a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,
b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život,
c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, alebo
d) bráni jej v povinnej školskej dochádzke
Je známe, že trestných činov ohrozovania mravnej výchovy mládeže a
zanedbania povinnej výživy sa vo veľkom dopúšťajú práve naši asociálni
cigáni. Svedčí o tom aj veľký počet mladistvých a maloletých cigánskych
rodičiek, ale aj častá kriminalita cigánskych detí.
Vzhľadom k tomu, že dnes sa na Slovensku rozmnožujú najmä asociálni
paraziti, je najvyšší čas hľadať vhodné riešenia na obmedzenie ich
rozmnožovacích schopnosti.
Pre Slovensko to je dôležité najme s ohľadom na budúcnosť slovenského
národa. Už história ukázala, že dobré fungujúcu ľudskú spoločnosť vedia
najlepšie zabezpečiť duševne a fyzický zdraví jedinci. Naše Slovensko
dnes nepotrebuje asociálnych jedincov, ktorých zdravie je poškodené v
dôsledku nezodpovedné užívania drog, alkoholu, alebo incestného pomeru
rodičov.
V tejto súvislosti sa preto ako najvhodnejšie riešenie javí nútená sterilizácia.
Možnosťou sterilizovať asociálov sa zaoberal aj sociológ Petr Bakalář,
ktorí vo svojej knihe Tabu v sociálních vědách (2003, s. 293) uviedol:
„Pokiaľ sa týka ponúknutia peňazí za sterilizáciu, sú jedinci slobodní v tom ponuku prijať alebo ju odmietnuť.
Pokiaľ ju odmietnu, nič nestrácajú. V prípade, keď ide o vynútenú
sterilizáciu, nieje pochyb o tom, že štát má právo zabrániť ľuďom v
niečom, čo spôsobuje sociálnu škodu. Etické námietky voči sterilizácii
zabúdajú, že existujú tiež práva štátu, nie len práva jednotlivcov. Vo
väčšine prípadov sa jedná o tzv. pravdepodobné škody. To, že sa
kriminálnemu delikventovi narodí dieťa so sklonmi k asociálnemu
správaniu, je síce iba pravdepodobné, ale v princípe rovnaké ako u
prekročenia povolenej rýchlosti: prekročenie sa penalizuje, i keď vo
väčšine prípadov rýchlej jazdy k dopravnej nehode nedôjde.“
Ja sám by som na Slovensku, ale i v celej Európe uvítal eugenický
program, ktorý Bakalář(2003, s. 289) vo svojej knihe opísal nasledovne:
„Sterilizácia vybraných skupín obyvateľstva
Prevádzanie sterilizácie by bolo na škále od dobrovoľnosti až po vynútenú sterilizáciu:
-ponúknutie peňazí výmenou za to, že nebudú mať deti,
-podmienenie prímov štátnej podpory používaním antikoncepcie, event. stelizáciou,
-povinná sterilizácia mentálne retardovaných, duševne chorých, psychopatov a kriminálnych recidivistov.“
Bohužiaľ som si plne vedomý, že za súčasných podmienok v Európe a na
Slovensku je nútená sterilizácia nemysliteľná. Vďaka extrémnej
humanizácii západných demokracii, je dnes absolútne nepriateľné, aby
štát obmedzoval svojich občanov v rozmnožovaní. Jedinou možnosťou preto
zostáva, pokúsiť sa o danej téme vytvoriť verejnú diskusiu a pretlačiť
ju tak do politiky. Už história nám ale ukázala, že zákony a pravidlá
nie sú nemenné. Mnoho krát sa už stalo, že to čo bolo v minulosti
považované za správne a dôležité, sa odrazu stalo hlúpe a zbytočné.
Ako som už viac krát povedal, ale aj napísal, myslím si, že pokiaľ sa
dnes nesiahne po tých najradikálnejších opatreniach, tak už čoskoro sa
Slováci stanú vo vlastnom štáte utláčanou menšinou. Celé Slovensko bude
vyzerať ako jeden veľký Luník IX., pretože ho zaplavia neúnosne sa
množiaci asociálni cigánski paraziti. Slušní ľudia sa budú báť vychádzať
zo svojich domovov, lebo budú ohrozovaní divokými požieračmi psov. O
tom, aké to je žiť v strachu o svoje životy a majetky v blízkosti
asociálnych cigánskych parazitov, by nám určite vedeli rozprávať mnohí
slušní, pracujúci Slováci, Rusíni, Maďari, ale aj niektorí Cigáni,
ktorých už dnes terorizujú naši neprispôsobiví spoluobčania.
Vhodným príkladom tejto hrozby je situácia v Šarišských Michaľanoch,
Žehre, Podolínci, Spišskej Novej Vsi, Michalovciach, Kežmarku, ale i v
mnohých ďalších slovenských dedinách a mestách s vysokým výskytom
asociálnych parazitov.
Vhodnou legislatívnou zmenou na Slovensku by bolo aj sprísnenie
trestov za spáchanie trestných činov zanedbania povinnej výživy a
ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Prostredníctvom dlhoročných
trestov a pohlavnou separáciou väznených osôb (v prevýchovných
pracovných táboroch ), štát asociálom zamedzí nielen v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, ale i v nekontrolovanom rozmnožovaní a šírení chorôb.
I keď viem, že cigánsky problém je veľmi zložitý a k jeho konečnému a
úspešnému vyriešeniu sú potrebné aj mnohé ďalšie opatrenia (napr. prísne
sankcie za porušenie stavebného zákona, alebo nevyplácanie finančných
dávok asociálom v hotovosti, ale v naturáliách). V tomto mojom článku
som predstavil aspoň niektoré z možnosti ktorých použitie by nám pri
riešení cigánskeho problému určite pomohli.
Slovenky, Slováci! Dosť bolo čakania na zázrak, dosť bolo tolerancie! Je
načase, aby sme sa konečne zbavili falošného humanizmu voči asociálnym
cigánom a oddelili sme plevel od zrna. Slušných cigánov rešpektujme a
chráňme pred nespravodlivosťou, parazitom však nedajme šancu.
Marián Mišún
Predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove
Použitá literatúra, pramene a zdroje:
Zákon č. 460/1992 Ústava Slovenskej republiky
zákon č. 36/2005 Z. z, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zákon č. 27/2009 Z. z, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
Zákon č. 171/1993 begin_of_the_skype_highlighting 171/1993 end_of_the_skype_highlighting Z. z., o Policajnom zbore- úplné znenie
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
Noviny odborového zväzu polície v SR.- ozpsr.sk: 2009 [online]. [cit. 2010-20-7]
Dostupné na: https://www.ozpsr.sk/menu/noviny/2009/P_12_2009.pdf
Policisté chybí. Ale máme jich nejvíc v Evropě.- policista.cz: 2007 [online]. [cit. 2010-20-7]
Dostupné na: https://www.policista.cz/clanky/reportaz/denik-policiste-chybi-ale-mame-jich-nejvic-v-evrope-107/
Únia hľadá riešenie pre kočujúcich Rómov.-sme.sk: 2010 [online]. [cit. 2010-20-7]
Dostupné na: https://www.sme.sk/c/5486665/unia-hlada-riesenie-pre-kocujucich-romov.html#ixzz0vCSPFhlu
Rómskych osád na Slovensku pribúda, je ich už 691.- tvnoviny.sk:2010 [online]. [cit. 2010-13-4]
Dostupné na: https://tvnoviny.sk/spravy/domace/romskych-osad-na-slovensku-pribuda-je-ich-uz-691.html
ÚNIA RÓMOV: Gádžovia by sa mali hanbiť za to, kam dohnali Rómov!.- tvnoviny.sk: 2009 [online]. [cit. 2010-13-4]
Dostupné na: https://tvnoviny.sk/spravy/domace/gadzovia-by-sa-mali-hanbit-za-to-kam-dohnali-romov.html
Ďurčo, L.: Dejepis. Bratislava: Enigma, 1995. ISBN 80-88798-00-0
Sopóci, J. a Búzik, B.: Základy sociológie. Bratislava 2006: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-10-00917-2
Petr Bakalář: Tabu v sociálních vědách. Praha 2003: Votobia: ISBN: 80-7220-135-2